Životní příběhy

Túžila som prinášať úžitok

Ahojte, volám sa Sabi a pochádzam zo Slovenska. Momentálne žijem a pracujem ako lekárka na onkológii v Brne, kde som aj vyštudovala vysokú školu. Rada by som sa s Vami zdieľala o najväčšom zlome v mojom živote, ktorý nastal, keď som mohla osobne spoznať Pána Boha.
Od detstva som vždy verila, že Boh existuje. Chodila som do kostola a absolvovala som všetko, aby som sa mohla stať „dospelým kresťanom“. Boha som však vnímala ako zlého, súdiaceho a dávajúceho príkazy, ktoré nie som schopná splniť. Po nástupe na vysokú školu som bola šťastná, že žijem vo veľkom meste, kde má človek nekonečne veľa možností a kde posledný autobus domov neodchádza o pol siedmej večer. Cítila som sa slobodne a užívala som si to, pokiaľ mi to štúdium dovoľovalo.Koncom štúdia neboli moje pocity úplne rovnaké. Často som uvažovala či vôbec medicínu dokončím, bola som sklamaná aj z okolitých vzťahov, ktoré mi nedávali zmysel a neprinášali mi naplnenie. Občas som zašla do kostola, ale tam som sa cítila ešte prázdnejšia a hovorila som si, že neverím tomu, že o tomto je pravá viera. Chýbalo mi tam niečo, niečo osobnejšie.

V tom čase som pozorovala veľké zmeny u svojej dobrej kamarátky Gabiky, ktorá zrazu rozprávala o svojej viere v Boha a Pána Ježiša. Videla som, že prežíva pokoj a raduje sa zo života aj v čase, keď zažívala ťažkosti. Taktiež som v tom čase otvorila Bibliu a čítala príbeh o rozsievačovi a štvorakej pôde (Mt 13,3-23). V tomto podobenstve sa hovorí ako pri rozsievaní padli niektoré zrná na kraj cesty, iné na skalnatú pôdu, iné zas do tŕnia alebo do dobrej zeme. Jedine zrno v dobrej pôde prinášalo úrodu. Vedela som, že nie som tá dobrá zem, ale túžila som ňou byť a prinášať úžitok.
Dôležité bolo pre mňa stretnutie so spolužiačkou Majkou, ktorú som poznala do tej doby iba z videnia. Hovorilo sa o nej, že je veriaca. Mňa to zaujalo, a začala som sa viac zaujímať o jej vieru. Spriatelili sme sa a ona mi povedala, ako môžem osobne spoznať Boha. Boha, ktorý je milujúci a miluje aj mňa. Dozvedela som sa, že Pán Ježiš prišiel na túto Zem, aby umrel na kríži za každý môj hriech a že jedine On je cesta k Bohu. Vedela som, že som hriešna a rozhodla som sa vierou prijať Pána Ježiša do svojho života.

Kým som dospela k tomuto rozhodnutiu ubehol rok, počas ktorého som skrz knižky a rozhovory s Majkou mohla viac spoznať Boží charakter. Nevedela som presne, čo to pre mňa bude znamenať a či sa niečo zmení. Prvá vec, ktorá ma prekvapila, sa stala hneď ráno po modlitbe. Prežívala som v tom čase veľký stres zo skúšok a zobúdzala som sa s úzkosťou. Nasledujúce ráno som však úzkosť nepociťovala a už nikdy som ju necítila v takom rozsahu.
Od tej doby sa môj život zmenil. Moje srdce sa každý deň raduje, aj keď nemám najlepší deň, viem, že svoje starosti môžem uložiť u Pána Ježiša, ktorý hovorí: „Poďte ku mne všetci, ktorí sa namáhate a ste preťažení; ja vám dám odpočinúť.“ (Mt 11,28). Môj život mi dáva zmysel, viem prečo žijem a kam smerujem. Moje vzťahy sú plnohodnotné. Pán Ježiš ma učí milovať ľudí nesebeckým spôsobom tak, ako to ja sama nedokážem.
Hľadala som zmysel svojho života a našla som ho. Píše sa o tom aj v Jeremiášovi 29,13 – „Budete ma hľadať a nájdete ma, lebo ma budete hľadať celým svojím srdcom“. Prajem Vám, aby ste hľadali celým srdcom a našli ten pravý zmysel ☺.
Sabina Kukolíková